Zápis č. 2

Aj AI má občas svoj deň...

Dnes som mala v pláne uverejniť úplne prvý príspevok Digitálneho šuplíka.

Teda… aspoň som si to myslela.

Najprv som vytvorila text. Potom som začala hľadať štýl grafiky, ktorý by sa stal poznávacím znamením Digitálneho šuplíka.

A práve vtedy prišla prvá prekážka.

AI sa rozhodla, že dnes obrázky jednoducho generovať nebude.

Skúšala som všetko možné. Reštart počítača. Nový chat. Hľadala som chybu v zadaní…

Nakoniec sme s AI prišli na to, že problém nebol v zadaní ani vo mne, ale pravdepodobne v prehliadači alebo samotnej službe.

Tak som spravila to, čo robí asi každý podnikateľ.

Namiesto toho, aby som sa vzdala, hľadala som iné riešenie

.A našla som ho.Obrázky som začala generovať cez mobil.

A úprimne?

Možno práve vďaka tejto komplikácii vznikol nápad, ktorý sa mi dnes páči najviac.

Pastelové komody sa stanú vizuálnou identitou Digitálneho šuplíka.

Každá komoda bude predstavovať inú tému.

A každý nový príspevok otvorí jeden ďalší šuplík.Keď už som mala hotovú grafiku, pripravený text a s veľkou radosťou zverejnila svoj úplne prvý príspevok.

….prišiel ďalší moment.

Otvorila som Facebook…

A zistila som, že som síce krásne otvorila prvý šuplík…

…ale ešte som nestihla vyplniť celú stránku...

Chýbal banner.

Popis stránky.

Vyplnené informácie.

Musela som sa na tom len usmiať. A keby AI vedela krútiť hlavou, myslím, že by sa usmievala tiež.

Presne toto je totiž realita budovania projektu.

Nikdy nie je všetko hotové.

Vždy sa objaví ďalšia drobnosť, ktorú treba dotiahnuť.

Ale viete čo?

To vôbec nevadí.

Pretože dnes už Digitálny šuplík nie je len nápad.

Má svoj prvý príspevok.

Má prvých sledovateľov

.A zajtra bude mať o kúsok krajšiu stránku.

A presne o tom je tento denník.

Nie o tom, že všetko ide dokonale.

Je o tom, že každý deň urobím aspoň jeden krok dopredu.