Zápis č. 6

Keď som začínala tvoriť Digitálny šuplík, mala som jasný plán.

Dokončiť web, naplniť jednotlivé šuplíky obsahom a postupne ich sprístupňovať.

Vyzeralo to jednoducho.

Lenže čím viac som na projekte pracovala, tým viac som si uvedomovala, že sa potrebujem vrátiť o krok späť.

Nie preto, že by niečo nefungovalo.

Práve naopak.

Pretože som chcela, aby výsledok bol lepší.

Rozhodla som sa prerobiť vzhľad komôd. Dolaďovať detaily. Premýšľať nad tým, ako sa bude človek na stránke cítiť. Ako sa v nej bude orientovať.

A práve vtedy som si uvedomila jednu dôležitú vec.

To, čo na webovej stránke nevidíte, býva často tá najväčšia práca.

Keď človek tvorí web, nestačí ho vytvoriť a povedať si:

„Hotovo.“

Treba ho otestovať na počítači.

Potom na mobile.

Potom na tablete.

A tým sa to vôbec nekončí.

Treba skontrolovať, či fungujú všetky tlačidlá.

Či každý odkaz vedie na správnu stránku.

Či sa otvorí presne to, čo sa má otvoriť.

Či sa formulár správne odošle.

Či sa správa dostane tam, kam má.

Či návštevník po odoslaní dostane to, čo má dostať.

A keď niečo upravím na mobile, musím znovu skontrolovať, či sa náhodou niečo nepokazilo na tablete alebo na počítači.

Niekedy stačí jedna malá úprava a zrazu treba znovu prejsť celú stránku.

Priznám sa, že práve toto ma pri tvorbe webu prekvapilo asi najviac.

Myslela som si, že najnáročnejšie bude vytvoriť obsah.

Dnes už viem, že rovnako dôležité je postarať sa o to, aby sa stránka dobre používala. Bez ohľadu na to, či ju niekto otvorí na mobile, tablete alebo na počítači.

Možno ste si už všimli, že sa mení aj samotný Digitálny šuplík.

Nie je to náhoda.

Rozhodla som sa, že jednotlivé komody budem postupne prerábať priamo pred vašimi očami. Začala som prvou komodou a postupne sa budú meniť aj všetky ostatné, až kým celý Digitálny šuplík nebude vyzerať presne tak, ako som si ho predstavovala.

Nechcem vám ukazovať len hotový výsledok.

Chcem vám ukázať aj cestu, ktorá k nemu vedie.

Pretože aj tá je súčasťou príbehu.

Možno ste si tiež všimli, že zatiaľ fungujú najmä posledné šuplíky s formulárom, cez ktoré mi môžete napísať svoju otázku.

Nie je to chyba.

Je to zámer.

Jednotlivé šuplíky budem postupne napĺňať kvalitným obsahom. Radšej ich budem otvárať jeden po druhom a dám si záležať na tom, aby boli skutočne užitočné, ako ich naplniť narýchlo len preto, aby boli všetky hotové.

Prvý šuplík je už takmer pripravený. Po ňom budú nasledovať ďalšie.

A úprimne?

Teším sa na ten moment.

Nie preto, že bude web konečne hotový.

Ale preto, že začne plniť svoj skutočný účel – pomáhať ľuďom nájsť odpovede na otázky, s ktorými si často nevedia rady.

A práve preto by som vás chcela pozvať, aby ste boli súčasťou tejto cesty.

Ak si pri prezeraní stránky všimnete niečo, čo by sa podľa vás dalo urobiť lepšie, alebo vám bude niečo chýbať, pokojne mi napíšte.

Možno objavíte chybu, ktorú som si nevšimla.

Možno budete mať nápad, ktorý mne nenapadol.

A možno mi len napíšete, že sa vám nová komoda páči viac ako tá pôvodná.

Každý takýto postreh je pre mňa cenný.

Digitálny šuplík totiž nevzniká za zatvorenými dverami.

Vzniká postupne.

Krok za krokom.

A som rada, že vás môžem vziať na túto cestu spolu so mnou.

Ďakujem, že ste pri tom.